Minule zrušili Štvrtohory, teraz Treťohory. Chcú z nás mastodontov?

Autor: Milan Pilip | 15.9.2020 o 13:48 | Karma článku: 2,68 | Prečítané:  756x

Stratigrafia, menej známa vedná disciplína zaoberajúca sa delením histórie Zeme na geologické obdobia pár krát vyrobila excesy, ktoré si všimla vedecká i laická verejnosť. Je otázka, či ide vždy o vedu alebo o nejakú ješitnosť.

Stratigrafia je obľúbená medzi bežnými ľuďmi pre to, čo si pamätajú zo školských lavíc. Moja priateľka, učiteľka dejepisu, učí svojich študentov, že žijeme v Štvrtohorách. V zásade je každý človek so všeobecným rozhľadom schopný pomenovať najdôležitejšie epochy: Archaikum (Prahory), Proterozoikum (Starohory) ako obdobie, v ktorom bol život na začiatku svojej cesty. A tie obdobia, v ktorých sa život úplne rozvinul (je zjavný), sú známe ako Paleozoikum (Prvohory), Mezozoikum (Druhohory, tj. obdobie dinosaurov), Terciér (Treťohory) a Kvartér (Štvrtohory, teda obdobie, kedy sa objavuje človek), ktorý trvá dodnes.

Štvrtohory boli na nejaký čas zrušené (2004), v roku 2005 znovu obnovené. Zároveň sa zrušili Treťohory, ktoré sa potom znovu povolili, ale len ako neformálne pomenovanie iných období (o tejto klasifikácii rozhoduje Medzinárodná stratigrafická komisia, https://stratigraphy.org/).

Vedecký pokrok a nové objavy prirodzene viedli k prehodnoteniu tohto systému na systém, ktorý je dnes oficiálne uznávaný (oficiálne platná tabuľka je dostupná online tu: https://stratigraphy.org/timescale/). Veda však rozdelila tieto známe epochy na rôzne úrovne delenia. Prahory a Starohory sú dnes uznávané ako tzv. eóny. Prvohory a Druhohory sú éry. Štvrtohory sú periódou a Treťohory fakticky neexistujú. Výsledkom je, že ľudia sú nútení si tento systém zjednodušovať, v horšom prípade mu vôbec nerozumejú.

Vieme, že rozdelenie histórie našej planéty je v zásade iba ľudský konštrukt, ktorý je však nevyhnutný pre naše pochopenie jej vývoja. Verím však, že stratigrafia si tiež zaslúži prirodzenú popularitu medzi širokou verejnosťou ako prejav vďaky vedcom pracujúcich v tejto a príbuzných disciplínach.

Na základe vyššie uvedeného som si dovolil spracovať vlastný návrh, ktorý by mohol byť v budúcnosti inšpiráciou na prehodnotenie tohto systému, keďže som ho vytvoril s istým odstupom.

Vo svojom návrhu som zaradil vyššie uvedené populárne eóny, éry a periódy do jedného stĺpca „éra“. Okrem zjednodušenia systému som presvedčený, že takáto zmena by mohla nájsť aj relevantné zdôvodnenie.

Nový návrh, ako vidieť, spája vyššie uvedené známe obdobia do jedného stĺpca - éry. Po nedávno pridanom Hadaiku nasledujú Prahory, Starohory, Prvohory, Druhohory, obnovujeme Treťohory a Štvrtohory.

Týmto krokom môžeme zrušiť samostatnú (a zbytočnú) kategóriu „supereón“ a rozdeliť celú históriu Zeme na dva základné eóny – Prekambrium, tiež známe ako Kryptozoikum (obdobie skrytého života), a druhý eón Fanerozoikum (ako obdobie zjavného života).

Aktuálne prahorné a starohorné éry od Eoarchaika po Neoproterozoikum sa automaticky presunú do stĺpca „perióda“. A súčasné starohorné periódy od Sederia po Ediakarium sa posúvajú ešte nižšie, do stĺpca epochy (o podrobnejšiom rozdelení nižšie). Kto by si ich aj toľké zapamätal (?).

V stĺpci éra je Kenozoikum zrušené a je rozdelené na naše známe Treťohory a Štvrtohory. Štvrtohory sa potom členia na staršiu a mladšiu periódu. Môžeme si to však ukázať v podrobnejšom rozdelení. Prirodzene som nehýbal s časovými hranicami.

 

Rozdelenie kenozoickej éry

Ako je vidieť na treťom obrázku, z tohto systému vypadlo Kenozoikum (ako obdobie cicavcov). Celá éra je rozdelená na Treťohory a Štvrtohory, ktoré boli doteraz fakticky zrušené, čo prispelo k súčasnej bordelizácii systému.

Treťohory sú éra spájajúca aktuálne platné periódy Neogén a Paleogén vrátane ich nižších úrovní rozdelenia, a to v nezmenenej podobe.

V Štvrtohorách (teda v období platnom dodnes) ostávajú epochy Pleistocén a Holocén nezmenené, rovnako ako ich najnižšie úrovne delenia (veky). Na úrovni „perióda“ sa však tieto dve epochy spájajú do jednej periódy „Staršie Štvrtohory“. Zároveň sa zavádza sa nová perióda, „Mladšie Štvrtohory“, ktorá má pod sebou zatiaľ jedinú epochu, a to vo vedeckej obci dlho diskutovaný Antropocén (v roku 2021 má komisia rozhodnúť o jeho zavedení). Má ísť o periódu (a epochu), kedy človek začal skutočne vplývať na našu planétu. Samozrejme, určenie tejto hranice je diskutabilné. Človek začal ovplyvňovať prírodu, keď začal obrábať pôdu (neolitická revolúcia), alebo to bola priemyselná revolúcia (začiatok vypúšťania emisií), či dokonca sa hovorí o populačnej explózii a vynájdení jadrových zbraní v 20. stor. Vo svojom návrhu som označil začiatok Antropocénu (a s ním aj Mladších Štvrtohôr) vo vzťahu k priemyselnej revolúcii v 19. storočí. Bez ohľadu na čas začiatku, nie je pochýb o tom, že ľudstvo ovplyvňuje našu planétu, počas jej existencie tak, ako to ešte žiadny iný „organizmus“ nedokázal.

 

Rozdelenie Jury a Karbónu

V záujme obnovenia tradície sa navrhuje vrátiť sa k pôvodným názvom epoch v jurskej perióde - Malm, Doger a Lias. Zjednodušuje sa tiež rozdelenie Karbónu na dve epochy Pennsylvanian a Mississippian, namiesto súčasného, komplikovaného medzistupňového delenia.

Celkový podrobný návrh:

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Petra Schutza

Deklarácia na uhoľ

Česko-slovenská hranica je dokladom, že na prvej konfrontácii s domácimi pandemikmi deklarácia zhorela na uhoľ.


Už ste čítali?