Väčšina cirkví slávi Vianoce 24. až 26. decembra, teda v termíne, kedy sú stanovené aj v občianskom kalendári. Ide o kalendár, ktorý bol zavedený pápežom Gregorom XIII. v roku 1582 (preto má názov Gregoriánsky kalendár), a oproti pôvodnému, Juliánskemu kalendáru, je viac v súlade so skutočným astronomickým rokom. Juliánsky kalendár zavedený ešte Júliom Caesarom v roku 46 p. n. l. sa postupne odchyľoval od dní rovnodenností a slnovratov, čo začalo spôsobovať problémy pri stanovovaní dátumov niektorých sviatkov, najmä Veľkonočnej nedele. Tá už v 16. storočí nebola kvôli tomuto posunu prvou nedeľou po prvom jarnom splne. Preto sa pristúpilo k reforme. Rozdiel medzi Juliánskym a Gregoriánskym kalendárom bol v čase reformy 10 dní, a kvôli rozdielnym pravidlám zavádzania prestupných rokov je dnes tento rozdiel už 13 dní. Juliánsky kalendár teda dnes mešká za Gregoriánskym kalendárom 13 dní. Gregoriánsky, tj. reformovaný kalendár postupne prijala väčšina krajín sveta, vrátane cirkví. Jednou z výnimiek je pravoslávna (ortodoxná) cirkev, ktorá sa riadi pôvodným kalendárom, a to je dôvod tohto rozdielu v slávení sviatkov.
Na Slovensku sa počas sčítania obyvateľstva v roku 2011 prihlásilo k východnému obradu viac ako 256 tisíc veriacich. Z toho si v kolónke „vierovyznanie“ uviedlo Gréckokatolícku cirkev cca 206 tisíc obyvateľov, čo predstavuje asi 80% veriacich východného obradu. Pravoslávnu cirkev uviedlo cca 49 tisíc ľudí, tj. necelých 20% veriacich východného obradu. Rozdiel medzi nimi je ten, že Gréckokatolícka cirkev je podriadená autorite pápeža (ide o katolícku cirkev východného obradu), a riadi sa reformovaným, teda Gregoriánskym kalendárom, ktorý je totožný s občianskym. Naopak, Pravoslávna cirkev ostala pri pôvodnom, Juliánskom kalendári, preto slávi Vianoce 6. januára, Nový rok 14. januára. A to je tých zmienených necelých 20%.
Toľko vysvetlenie z pohľadu relígie. Niečo iné je však otázka národnosti. Prívlastok „rusínske“ dostali Vianoce slávené 6. januára preto, lebo väčšina pravoslávnych veriacich má rusínsku národnosť. Neplatí to však opačne. Každopádne, spájať vierovyznanie s národnosťou môže byť bez exaktných čísel len v rovine dohadov. K rusínskej národnosti sa pri poslednom sčítaní obyvateľov v roku 2011 prihlásilo viac ako 33 tisíc obyvateľov Slovenska, rusínsky materinský jazyk uviedlo vyše 55 tisíc obyvateľov. No vieme, že reálny počet príslušníkov rusínskej národnostnej menšiny na Slovensku je vyšší, len sa k nej ľudia nehlásia z rôznych dôvodov – nemajú národné povedomie, nechcú, hanbia sa, boja sa, sú apatickí a podobne. To ukázal aj nedávny sociologický prieskum realizovaný v rámci projektu Čemerica. Podobne je to aj s rómskou národnosťou, ku ktorej sa prihlásilo približne 105 tisíc obyvateľov, resp. k rómskemu materinskému jazyku cca 122 tisíc ľudí. Reálne však Rómov žije na Slovensku viac, rôzne paralelné sčítania sa dopracovali k hodnotám blížiacim sa k pol miliónu. Podobne, aj počet Rusínov môžeme iba odhadnúť, a to za pomoci nepresného predpokladu, že Rusínmi by mohli byť práve veriaci východného obradu, tj. zmienených vyše 250 tisíc obyvateľov. V každom prípade, Rusíni sú (či už správne alebo nesprávne) stotožňovaní s veriacimi východného obradu, a z nich, ako je zrejmé z výsledkov sčítania, slávi juliánske Vianoce necelých 20 percent.
Rusínske Vianoce a Nový rok slávené v januári by sa skôr mali volať „juliánske“ alebo „pravoslávne“. Pravda je však taká, že juliánsky Nový rok, resp. presnejšie „rusnácky Silvester“ 13. januára slávi rozhodne viac ľudí, ako juliánske Vianoce. Lebo druhého Silvestra si radi spravia nielen pravoslávni, ale aj ľudia iných vierovyznaní a národností, vrátane Slovákov. Je to už taká tradícia na Východe, lebo každý dôvod na oslavy sa počíta.
