Vzhľadom na to, že momentálne nie je priestor pre uverejnenie mojej reakcie v spomenutom týždenníku v tlačenej forme, publikujem ho týmto spôsobom. Autor vo svojom článku konštatuje, že do štrajku nenastúpili len tí učitelia, ktorí svoju prácu pokladajú za poslanie. Načasovanie štrajku a účasť niektorých politikov je podľa autora článku dôkazom toho, že štrajk je účelový a neopodstatnený, a ako sám uvádza, aj „nekresťanský“. V článku, ktorého asi polovica tvorí autobiografiu autora, sa autor hlási k svojmu bývalému učiteľskému povolaniu. Práve od bývalého učiteľa by som čakal, ak už nie pochopenie, tak aspoň bližšiu analýzu toho, v čom asi môže spočívať problém v našom súčasnom školstve. To som sa žiaľ z článku nedozvedel.
Podľa môjho názoru je jedným z hlavných problémov nášho školstva systém financovania škôl spôsobom normatív na žiaka. Škola si chce deti udržať za každú cenu, lebo každý žiak pre ňu znamená financie. To je podľa môjho názoru jedna z príčin nízkej kvality vzdelania. Škola si žiakov chce udržať bez ohľadu na ich študijné výsledky. Ako alternatíva sa ponúka viacero možností, ktoré sú diskutované, či už je to zmena financovania škôl systémom normatív na triedu, alebo iné riešenia. To je však skôr vec odborná.
Dovolím si zopár poznámok aj k otázke postavenia učiteľov. Faktom je, že učiteľ dnes znamená omnoho menej, ako tomu bolo v minulosti. Ak si spomeniem na svoje školské časy, učiteľ mal autoritu, a čo je hlavné, učitelia a rodičia spolupracovali. Ak malo dieťa problém, či už so vzdelaním, alebo s výchovou, ten problém sa riešil tak v škole, ako aj doma. Dnes, ak vznikne problém, sú žiaľ aj takí rodičia, ktorí nabehnú do školy a vyhrážajú sa učiteľovi. Učiteľ ani nemôže zabaviť žiakovi mobil počas hodiny, lebo sa to považuje za pokus o krádež. Takýchto a podobných nezmyselných, ale žiaľ reálnych situácií v našom školstve je viac než dosť.
Autor článku správne konštatuje, že štrajková aktivita učiteľov nielen v Bardejove, ale na celom severovýchodnom Slovensku je nízka. Hovoril som o tomto s viacerými riaditeľmi základných aj stredných škôl. Príčin môže byť niekoľko. Môže to byť apatia, obávam sa však, že hlavnou príčinou pasivity našich učiteľov je životná úroveň v Prešovskom kraji. Tá je tu taká nízka, že aj učiteľ je so svojim platom rád, že má to, čo má.
Podľa autora článku má štrajk učiteľov nulovú logiku preto, lebo rozpočet je už schválený a načasovanie štrajku pred parlamentnými voľbami ho robí účelovým. Myslím si, že problém je oveľa hlbší. Tu už nejde len o platy učiteľov, ale vôbec o to, čo bude s našim školstvom ako takým. A načasovanie štrajku pár týždňov pred voľbami sa dá tiež logicky pochopiť. Bol to Vladimír Mečiar, ktorý počas ustanovujúcej schôdze Národnej rady SR v novembri 1994, počas takzvanej Noci dlhých nožov tento národ vyškolil svojim známym výrokom: „Zvyknite si, je po voľbách“.