Nový politický systém pre Slovensko. Primátori by mali pôsobiť maximálne 12 rokov

Autor: Milan Pilip | 14.1.2016 o 20:09 | Karma článku: 5,05 | Prečítané:  732x

Ľudia si musia uvedomiť, že politici majú len takú moc, akú im oni sami dajú. Obávam sa však, že účasť obyvateľstva na politickom dianí je v slovenských podmienkach vecou rezignovanosti.

Politológ Martin Klus vydal spolu s Richardom Sulíkom zaujímavý materiál pod názvom „6 krokov ako jednoducho zlepšiť politický systém a kvalitu demokracie Slovenskej republiky.“

Odkaz na materiál: http://www.strana-sas.sk/file/4305/6_krokov_ako%20jednoducho_zlep%C5%A1i%C5%A5_politick%C3%BD_syst%C3%A9m_a_kvalitu_demokracie_Slovenskej_republiky.pdf

Nakoľko sa týmto témam venujem, dovolím si napísať zopár vlastných postrehov, ako by sa mohol politický systém na Slovensku zmeniť.

S autormi sa stotožňujem v otázke zavedenia elektronických volieb, či už prostredníctvom internetu, alebo volebných kioskov. Elektronické voľby sme tu mali mať už dávno a neboli by sme prvou krajinou v Európe. Hlavným problémom u nás je volebná účasť, ktorá v prípade parlamentných, prezidentských a komunálnych volieb dosahuje len niečo cez 50 percent, pri voľbách do Európskeho parlamentu sme dokonca dosiahli európsky rekord v neúčasti. Vyššia volebná účasť zákonite dáva väčšiu legitimitu zvoleným zástupcom. Okrem toho by sa elektronizáciou volieb umožnilo aj hlasovanie občanom Slovenskej republiky nachádzajúcim sa v zahraničí. Tí za súčasných podmienok môžu hlasovať iba poštou, ale tento proces je príliš komplikovaný, preto túto možnosť využíva len zlomok z nich. Pritom by táto masa ľudí mohla výrazne ovplyvniť výsledky volieb na celoštátnej úrovni. O elektronickom hlasovaní sa hovorilo už niekoľko krát, pričom bola asi najväčšou námietkou hrozba manipulácie volieb. Manipulácia sa však neraz preukázala aj v kamenných volebných miestnostiach.

Zaujímavou témou, ktorej sa autori dotkli, je referendum, pri ktorom okrem iného navrhujú zrušiť kvórum pre jeho platnosť. Pravdou je, že za vyše 20 rokov existencie samostatnej Slovenskej republiky sme mali iba jedno platné referendum – o vstupe do Európskej únie. Žiadne ďalšie referendum nedosiahlo potrebnú nadpolovičnú väčšinu účasti oprávnených voličov. Zníženie, prípadne zrušenie tohto kvóra, je veľmi vážnou otázkou. Osobne som za zníženie kvóra – môžeme diskutovať či na 25 alebo 33 percent, som však skeptický v prípade jeho úplného zrušenia. Pretože kvórum má určitý význam. Má zabrániť tomu, aby bol inštitút referenda zneužitý pre ideologické, náboženské alebo iné ciele. Hlavným dôvodom pre ponechanie kvóra, hoci zníženého, je zodpovednosť za rozhodovanie. Zodpovednosť za rozhodovanie je niečo, čo musí byť jasne definované aj v demokratickom zriadení. Pri bežných voľbách kvórum nepotrebujeme, pretože voľbami voliči delegujú právomoci aj zodpovednosť na konkrétnych zástupcov, ktorí sú následne pri výkone funkcie a pri rozhodovaní pod verejným dohľadom – to je princíp zastupiteľskej demokracie. V prípade referenda sa však rozhoduje konkrétne a zodpovednosť ostáva u voliča. Hlasovanie v referende je a musí ostať tajné, a je to vecou nielen záujmu obyvateľstva na verejnom dianí, ale hlavne uvedomenia si tejto zodpovednosti.

Materiál „6 krokov ako jednoducho zlepšiť politický systém a kvalitu demokracie Slovenskej republiky“ obsahuje aj návrhy na posilnenie regiónov a osobností čo sa týka volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. S predloženým návrhom volebného systému sa stotožňujem čiastočne, preto predkladám svoju alternatívu. Ukázalo sa, že pomerný volebný systém je pre Slovensko aj napriek niektorým nedostatkom dobrý a súhlasím s autormi, že by sa mal ponechať. Avšak jeho najväčším nedostatkom je silná partokracia – vláda politických strán, ktoré sú samozrejme potrebné pre stabilitu vlády, no niekedy sa stranícke rozhodovanie dostáva aj do takých oblastí, kde by nemalo byť. Preto som presvedčený, že pre obmedzenie partokracie by bolo prospešné doplnenie súčasného volebného systému o ďalšie mechanizmy, ktoré okrem iného posilnia regióny a umožnia osobnostiam, aj nezávislým, aby zastupovali obyvateľov v parlamente. Voľby do 150-členného zákonodarného zboru (samozrejme sa môžeme baviť o znížení počtu poslancov) by som za súčasných podmienok navrhoval nastaviť tak, aby sa dve tretiny, teda 100 poslancov, volilo pomerne (ako doteraz) a jedna tretina – 50 poslancov, by sa volilo v jednomandátových volebných obvodoch, kde by sa okrem straníckych osobností mohli uchádzať o dôveru voličov aj nezávislé osobnosti či odborníci. V podstate ide o kombinovaný volebný systém. Náklady na prípadnú dvojkolovú voľbu by sa kompenzovali spomenutou elektronizáciou volieb.

Nakoniec si dovolím predložiť vlastný návrh aj čo sa týka politického systému samospráv, miestnych aj regionálnych. V prvom rade by som navrhoval zaviesť dvojkolovú voľbu primátorov miest (prípadne aj starostov obcí) rovnako ako je to v prípade volieb županov. Aj tu by sa zvýšené náklady na voľby kompenzovali ich elektronizáciou. Súčasný jednokolový systém voľby starostov a primátorov má tú nevýhodu, že volič má len jeden výstrel, preto prevažne vyhrávajú kandidáti nominovaní najsilnejšími stranami. Čo je ale podstatné, navrhoval by som obmedziť počet funkčných období, počas ktorých môžu starostovia a primátori pôsobiť vo funkcii bezprostredne za sebou, podobne ako je to v prípade prezidenta. Prezident republiky môže byť podľa ústavy zvolený najviac v dvoch po sebe nasledujúcich 5-ročných obdobiach. Môže teda pôsobiť najviac 10 rokov. Podobné obmedzenie by sa malo zaviesť aj u starostov a primátorov, a to napríklad na tri po sebe nasledujúce 4-ročné obdobia, čo by znamenalo, že sa po 12 rokoch musí hlava miestnej samosprávy vymeniť (najdlhšie funkčné obdobie, aké pripúšťa ústava je práve 12-ročné funkčné obdobie sudcov ústavného súdu). Takéto opatrenie by zabránilo najmä zakoreneniu záujmových skupín, ktoré sa okolo dlho pôsobiaceho starostu či primátora často vytvára, navyše občasná zmena vo vedení je prospešná pre demokraciu akejkoľvek komunity.

Bez ohľadu na to, aký politický či volebný systém zavedieme, ľudia si musia uvedomiť, že politici majú len takú moc, akú im oni sami dajú. Účasť obyvateľstva na politickom dianí je každopádne vecou záujmu o verejné dianie, ale obávam sa, že v slovenských podmienkach aj vecou rezignovanosti. Ľuďom treba ukázať, že sa oplatí participovať na verejnom živote, a to nielen počas volieb, ale aj v medzivolebnom období. Preto mi príde vhodné na záver odcitovať výrok pripisovaný antickému filozofovi Platónovi: „Nakoniec vám budú vládnuť tí najneschopnejší z vás. To je trestom za neochotu podieľať sa na politike.“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?